Technická správa- Zisťovanie technického stavu uzatvorenia TKO V. Poruba


Príloha č. 5

AEG, s.r.o., Miletičova 20, 821 09 Bratislava


TECHNICKÁ SPRÁVA

Názov úlohy:

Zisťovanie technického stavu uzatvorenia Skládky TKO

Veterná Poruba nedeštruktívnymi metódami

Objednávater:

Verejnoprospešné služby

Družstevná 1, Liptovský Mikuláš

Zhotoviteľ:

AEG, s.r.o.

Miletičova 558/20; 821 09 Bratislava

Za zhotoviteľa: RNDr. René Puťlška, PhD. Spoluriešiter•. Mgr. David Kušnirák, PhD.

Dátum vyhotovenia: 20. 4. 2017




1. účel merania

V rámci zmluvy o poskytnutí služby č. 17, bolo vykonané geofyzikálne meranie za účelom zistenia technického stavu uzatvorenia skládky TKO Vetemá Poruba

2. Testovacie a kalibračné merania

Na upravený a zhutnený povrch skládkové telesa boli podľa dokumentácie od firmy Depónia systém s.r.o.. Holičská 13, Bratislava uložené jednotlivé vrstvy:

odpiyňovacia vrstva - geokompozit,

I minerálne tesnenie hr. 500 mm ( 2 x 250 mm), umelá drenážna vrstva geokompozit, rekultivačná vrstva zeminy hrúbky 1000 mm, vegetačný kryt - zatrávnenie

Schematický rez jednotlivých vrstiev je podľa technickej dokumentácie znázornený na obrázku 1.

0

vegetačný kryt zatrávnenie

rekultivačné zemina hr, 1000 mm drenážny geokompozit s drenážnou mriežkou minerálne tesnenie 500 mm (hr. 2x250 mm)

drenážny geokompozit s drenážnou mriežkou upravený a zhutnený odpad

Obr. 1 Skladba konštrukcie uzatvorenia a rekultivácie skládky

Pre samotným meraním sme urobili testovacie merania s viacerými geofyzikálnymi aparatúrami a ich konfiguráciami:

  • Georadar s 400 MHz anténou
  • Georadar s 900 MHz anténou
  • Georadar s 2000 MHz anténou
  • Elektrická odporová tomografia
  • Indukovaná polarizácia
  • Refrakčná seizmika

2




Testovacie a kalibračné merania boli situované pri odkopanej sonde JI, ktorú pripravili pracovníci

Verejnoprospešných služieb Liptovský Mikuláš (Príloha 1).

Výsledky testovacích meraní pre jednotlivé spomínané metódy sú uvedené na obrázkoch 2 až 6.

Na obrázku 2 je zobrazený výsledok georadarových meraní realizovaných s 400 MHz anténou. Na zobrazenom radargrame je veľmi zreterne vidieť rozhranie medzi minerálnym.tesnením a materiálom skládky, ďalšie hľadané rozhranie medzi rekultivačnou tesnením sa nám v radargrame

Obr. 2 Spracovaný a interpretovaný radargram - kalibračné meranie pri sonde JI

Obr. 3 Spracovaný a interpretovaný odporový rez- kalibračné meranie pri sonde JI




na obrázku 4. Metódou IP sme podobne ako s metódou GPR a ERT určili rozhranie medzi minerálnym tesnenfm a materiálom skládky a získaná výsledky vermi dobre korešpondujú s výsledkami určenými insitu v sonde Na výsledku IP môžeme však na metráži 0 až 8 vidieť, že zvýšená polarizovaternosť sa prejavila od povrchu a zatienila prejav rekultivačnej zeminy a minerálneho tesnenia, čo je vefkou pravdepodobnosťou spôsobené heterogenitou a kvalitou rekultivačnej zeminy. Na základe toho faktu sme metódu IP vylúčili ako nevhodnú.

Indukovaná polatizá±

2 2.5 3 3.5 4 4.5 5 5.5 6 6.5 7 mVN

Obr. 4 Spracovaný a interpretovaný rez indukovanej polarizácie - kalibračné meranie pri sonde JI

Posledná testované metóda bola refrakčná seizmika Rfs , s ktorou ani pri vzdialenosti geofónou 0,5 m sa nám nepodarilo zachytiť požadované rozhranie a metóda sa v daných podmienkach ukázala ako nevhodná.

Po spracovaní a analýze testovacích a kalibračných meraní sa ako najvhodnejšia ukázala metóda merania s georadarom v kombinácii 400 MHz anténou (obr. 2).

Pri kalibračných meraniach sa taktiež ukázalo, že geofyzikálny kontrast medzi ílovitým minerálnym

tesnením a rekultivačnou vrstvou je nemerateľný a nepriamymi metódami vieme hrúbku prekrytia skládky odmerať spolu tj. ílovité tesnenie spolu s rekultivačnou vrstvou a vegetačným krytom.

3. Metodika merania a rozsah prác

Georadar alebo GPR (z angl. Ground Penetrating Radar) je geofyzikálna metóda využívajúca radarové

impulzy na zmapovanie štruktúr a objektov pod povrchom. Vysielané vlny prechádzajú prostredím, pričom obalová krivka elektromagnetických vĺn má tvar kužeľa rozširujúceho sa smerom do hĺbky. Keď vlna narazí na rozhranie vrstiev, ktoré majú rozdielne dielektrické parametre, časť energie sa odrazí späť a zvyšok pokračuje v šíreni v danom prostredí. Odrazená energia sa zaznamenáva a zobrazuje vo forme časového priebehu, kde možno vidieť amplitúdy a čas prechodu cez jednotlivé vrstvy. Na základe parametrov

4

zaznamenávaných odrazených vĺn (verkosť a frekvenciat časový posun medzi ich vyslaním a prijatím) sa získavajú informácie o stave diagnostikovaného prostredia. Prechodom cez jednotlivé vrstvy sa mení rýchlosť vfn a znižuje sa ich intenzita z dôvodu odrazu časti energie na rozhraní rozdielnych materiálov. Šírenie a odraz impulzu vysielaného radarom závisí od efektrických vlastností materiálov prostredia, v ktorom sa impulz šíri. Najdôležitejšou elektrickou vlastnosťou ovplyvňujúcou výsledky meraní geQradrom je dielektrická konštanta. Tá ovplyvňuje rýchlost šírenia signálu v prostredí, čo má vplyv na výpočet hĺbky, v ktorej sa nachádza rozhranie materiálov,

Meranie bolo realizované v mesiaci apríl 2017 aparatúrou GSSI SIR3000 a 400 MHz anténou.

Georadarové merania boli realizované v celom priestore skládky TKO Vgtemá_Ppruba (Príloha 2),

Vzdialenosť medzi meracími profitmi bola cca 5 m. Lokalizácia GPR meraní v záväznom súradnicovom systéme S-JTSK bola zabezpečená s párovaním georadaru s geodetickým GPS prijímačom Trimble

ProXH.

4. Spracovanie nameraných údajov

Pri stanovenie hrúbky rekultivačnej vrstvy spolu s minerálny tesnením sa postupovalo nasledovne:

  • Z nameraného záznamu bol softvérovo po ocou filtrácie odstránený nežiaduci signál a šum.
  • / Hrúbka vrstiev zisten v kopaných sondách e uvedená v tabuľke 1 a bolo požitá na kalibráciu

radaro e ch meraní.

Vrčili sme rozhranie medzi vrstvami ako celku a materiálom skládky pre každý meraný radargram.

4. Výstupy vyhodnotenia boli spracované v programe Reflex WI stanovená hrúbka bola pou f na konštrukciu mapy hrúbok rekultivačnej vrstvy spolu s minerálny tesnením (Príloha 3).

Tabuľka 1: Hrúbka vrstiev v kopaných sondách

Nazov kopanej sondy

x

S-JTSK

S-JTSK

terén

(m n.m)

geokompozit (m n.m.)

Hrúbka rekultivačnej zeminy

Hrúbka mineralneho tesnenia

-377234

-1 m347

709.4

708.7

0.7

03

-377271

-1190332

708.0

707.7

0.3

-377289

-1190359

706.9

706.6

0.3

0.2

-377233

-1190310

711,1

710.8

0.3

0.5

-377191

-1190362

712.0

711.9

0.2

0.5

-377127

-1190282

713.9

713.1

0.8

-377147

-1190273

715.3

714.3

1.0

nezistené

-377208

-1190239

714.3

713.9

0.5

0.5

-377190

-1190304

714.6

713.5

1.0

o.

no

-377162

-1190311

715.5

715.3

0.3

0.3

Jil

-377159

-1190377

717.8

716.8

1.1

0.3

-377145

-1190316

718.1

717,1

1.0

nezistené

5




5. Zhodnotenie výsledkov a záver

Základnou úlohou vykonaných technických prác bolo zisťovanie technického stavu uzatvorenia skládky TKO Veterná Poruba nedeštruktívnymi metódami) pričom sa jednalo najmä o zistenie hrúbky vrstiev minerálneho tesnenia a rekultivačnej zeminy.

Vzhľadom k fyzikálne pomerne máto odlišným vrstvám bot najskôr vykonaný test viacerých

geofyzikálnych metód, ktorými bolo možné danú úlohu riešiť. Z výsledkov testovacích meraní sa ako najefektívnejšia a najpresnejšia ukázala metóda merania s georadarom v kombinácii s 400 MHz anténou (obr.2) .

Touto metódou umožňujúcou kontinuálne meranie, bola následne premeraná celá plocha uzavretia skládky Veterná Poruba so vzdialenosťou jednotlivých profilov cca 5 m (príloha č.2). Takýmto spôsobom bolo získané veľké množstvo nameraných dát, spracovaním ktorýťh sme mapu rub y vrs

projektovej dokumentácie, mocnosť oboch vrstiev by mala predstavovať 1.5 (obr. 1). Ako však vidíme v prílohe č.3, mocnosť oboch vrstiev na ploche prekrytia skládky ten málo kde dosahuje projektovanú mocnosť. Väčšina skládky je pokrytá rekultivačnou zeminou a minerálnym tesnením v hrúbke menšej ako 1 m, pričom skoro v % skládky je to dokonca menej ako 60 cm (oblasti v prílohe č.3 označené červenou farbou).

Pre vykonanie kalibračných rqeranf_ako aj zistenia reálnych mocností minerálneho tesnenia a rekultivačnej zeminy bolo na skládke vykopaných 12 sond (príloha č. 1 V jednotlivých sondách bola hrúbka mocností rekultivačnej zeminy po drenážny geokompozit fyzicky odmeraná (tabuľka č. 1), pričom mocnosť minerálneho tesnenia bola dopočítaná podľa nameraných georadarových výsledkov (tabuľka č. 1). Z týchto výsledkov vidíme, že predpokladaná mocnosť minerálneho tesnenia sa pohybuje od 0,2 m po m Mocnosti minerálneho tesnenia 0.2-0.3 m predpokladáme v oblastiach označených v prílohe č.3 červenou

farbou. Mocnosti minerálneho tesnenia do 0,5 m vyznačené zelenou farbou predpokladáme najmä v centrálnych častiach jednotlivý rekultivačných etáp (príloha č.3)..

V severovýchodnej rekultivovanej časti skládky (sondy J7, J12) sme nedetegovali hrúbku minerálneho tesnenia, čo môže byť spôsobené príliš veľkou mocnosťou rekultivačnej zeminy cez ktorú impulz vyslaný georadarom nedokáže prejsť, prípadne tam minerálne tesnenie (drenážny geq.kompozit) úplne chýba. Zároveň doporučujeme v miestach odkopaných sond odobrať vzorky minerálneho tesnenia, na ktorých bude potrebné vykonať geotechnické skúšky na preverenie geotechnických vlastností minerálneho tesnenia.

Záverom možno konštatovať, že celková mocnost rekultivačnej zeminy a minerálneho tesnenia na väčšine plochy rekultivovanej skládky nedosahuje požadovanú hrúbku 1,5 m (príloha č.3). Zároveň z nameraných dát vyplýva, že ani mocnosť minerálneho tesnenia nedosahuje na väčšine skládky požadovaných 50 cm (taburka č. 1), pričom kvalitu minerálneho tesnenia je potrebné preveriť v geotechnickom laboratóriu.

6




Najnižšie hoĹnĽ rekultivačnej y.!.žyy s minerálnyy tesnením boli namerané na okrajoch rekultivovanej plochy, ako aj v miestach prepojenia niekoľkých etáp uzatvorenia skládky. Keďže uzavretie skládky

pravdepodobne prebiehalo po etapách, za kritické miesta okrem okrajov skládky, považujeme aj miesta vzájomného napojenie jednotlivých rekultivačných etáp. Z uvedeného dôvodu doporučujeme konzultácie s projektantom, nakoľko je vhodné skontrolovať aj spôsob odvodnenia dažďovej vody z drenážneho


geokompozitu..

7




Ott06VV

0+0+V








01106VV

001060•




MESTSKÝ ÚRAD

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ

2 2 -07- 2019

Č. z.dznan

Č. spisu:

Praohy:

V.vb:» uje:

Krajské riaditeľstvo PZ Žilina

Odbor kriminálnej polície

01075 Žilina

UZNESENIE

Príloha č. 6

V Žiline dňa 16.07.2019


Podľa 197 ods. I písm. d/ Tresmého poriadku vo veci pod0Eenia zo zločinu ohrozenia a poškodenia živomého prosfredia podľa S 301 ods. 1, ods.5 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť doposiaľ nestotohená osoba, tým že

pri uzatváraní skládky TKO Veterná Poruba, okres Liptovský Mikuláš podľa projektu "Ukončenie skládkovania odpadov na skládke Veterná Poruba - Zahytie a rekultivácia", skolaudovanej dňa 22.6.2015 mala zrealizovať stavbu v rozpore s projektovou dokumentáciou, v dôsledku čoho malo dôjsť k nárastu množstvo priesakovej kvapaliny v daždivom období a to v období od začiatku roka 2016, čím porušil ustanovenie 19 ods. 1 písm. d) Zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a týmto konaním mal spôsobiť nebezpečenstvo vmiku ujmy na živomom prosfredí Slovenskej republike v rozsahu najmenej 154 266,-€, o d m i e t a m, nakolko nie je dôvod na začatie tresmého stíhania alebo na postup podľa S 197 ods. 2/ Tresmého poriadku.

Odôvodnenie

Na tunajšie KRPZ OKP Žilina bolo doručené trestné omámenie oznamovateľa - Mesta Liptovský Mikuláš, Štúrova č. 1989/41, Liptovský Mikuláš, zastúpené Ing. Jánom Blcháčom PhD., primátorom mesta, v zastúpení Advokátskou kanceláriou Perhács s,r.o, zapísaný v SAK pod. číslom: 7362, z ktorého okrem iného vyplynulo podozrenia uvedené vo výroku tohto uznesenia, pričom toto omámenie poukazovalo na podozrenie zo spáchania niektorého z činov uvedeného v Tresmom zákone v osobitnej časti, v šiestej hlave, druhého dielu, teda trestného činu proti životnému prostrediu.

Z omámenia vyplynulo podozrenie, v časti i z ekonomickej frestnej činnosti, ktorou sa zaoberá vyšefrovateľ PZ KRPZ Žilina, v samostamom konaní: ČVS:KRP-61/2-VYS-ZA2018, ako zločinom machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa S 266 ods.l, ods.2 písm. e), ods.3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na 138 písm. h) Tresného zákona.

Tresné oznámenie bolo doplnené výsluchom Ing. Jána Blcháča PhD., ktorý sa vyjadril, že je primátorom mesta Liptovský Mikuláš od 3.12.2018, v predchádzajúcom období bol primátorom v rokoch 2014-2018, už v predchádzajúcom volebnom období, musel riešiť problém nekvalitné uzatvorenia skládky TKO Veterná Poruba, kde sa preverovaním potvrdilo, že nebol dodržaný projekt, uzavretia skládky, tak ako to uviedli v frestnom oznámenĹ V dôsledku čoho do telesa skládky vteká dažďová a povrchová voda, následne vyteká ako kontaminovaná zo skládky. Uzatvorenie skládky si mesto robilo samostatne, cez Verejne prospešné služby Liptovský Mikuláš (ďalej VPS LM) pričom v dôsledku nedodržania technologických postupov uzatvárania skládky podľa vypracovaného projektu, špecializovaný stavebný úrad Slovenska inšpekcia Životného prostredia IŽP Žilina (ďalej SIŽP IŽP ZA) uložila sankciu VPS LM vo výške 100 000,-Eur. Prvé problémy nastali v jesennom a jarnom období, kedy odvodňovací systém skládky nestíhal odviesť kontaminovanú vodu. Mesto zakročilo využitím techniky ak následnému prečerpaniu vody do cisterien a následným tranzitom do čističky. Boli prijaté opatrenie k problému akumulačnej nádrže. Únikom vody sa zaoberala SIŽP IŽP ZA, ktorá prevádzkovateľa zaviazala, k vypracovaniu nového projektu. Pričom stále prebieha zber údajov zo skládky.

Vo svojej výpovedí okrem iného ďalej uviedol, že keby mesto Liptovský Mikuláš, neurobilo, toto zlé rozhodnutie a riešilo by vec formou verejného obstarávania, nedošlo by k takýmto ekonomickým následkom pre mesto. Pôvodný projekt vo všetkých etapách, bol v hodnote 1 163 odsfránením, resp. riešením havarijného stavu bola pofrebná ďalšia investícia v hodnote 154.266,49,-Eur. Nový projekt bol vypracovaný na sumu predpokladaných 1 600 000,-Eur. Ďalej poukázal na porušeniu zákona o verejnom obstarávaní. K otázke v akom rozsahu došlo k ohrozeniu životného prostredia, sa nevedel vyjadriť, pričom poukázal, že na určenie ujmy na životnom prostredí sú odbomé organizácie, resp. znalecké skúmania. Projekt uzatvorenia bol stanovený, ale do skládky neboli dodané naprojektované množstvo ílu a to v rôznych kvalitách, chýbala nekompozitná fólia, neboli dodržaná výška zeminy, teda predpokladá, že v rozsahu 50% skládky nie je prekrytá v zmysle projektu, všetky nedostatky určila SIŽP IŽP ZA.

Vyšefrovateľ PZ vo veci vypočul MUDr. Alexandra Slafkovského, ktorý uviedol, že bol primátorom mesta Liptovský Mikuláš, štyri krát a to od roku 1990 do roku 1994, potom dve volebné obdobia od roku 1998 do roku 2006 a tiež od roku 2010 do roku 2014. Pričom uviedol, že riešili problém ohrozenie životného prostredia skládky TKO vo Veternej Porube,

tým, že vmikla ako divoká skládka, niekedy v roku 1977 ONV Liptovský Mikuláš vydal povolenie na skládkovanie, ale skládka bola neriadená. Kde poukázal na problematiku skládky, ktorú riešili v roku 1990, výstavbou úložiska, prístupovej cesty, presunutie potoka a podpísaním nájomných zmlúv k pozemkom. Samotná prevádzka skládky bola v réžii VPS LM. Divoká skládky bola zlikvidovaná až v roku 1994, výstavbou skládky v novej lokalite a v tesnom susedstve divokej skládky, pričom spĺňala všetky požiadavky ŽP platné v roku 1994. Do tohto úložiska bola stará skládky prehrnutá a pokračovalo sa v skládkovaní v zmysle predošlej zmluvy o nájme pozemkov. Do tejto skládky, ktorá bola dostatočne veľká, sa skládkovalo do roku 2014 resp. do 31.10.2014, kedy sa mala uzatvoriť. Celý proces skládkovania a postupného, čiastočného uzatvárania skládky riadili vo svojej réžii VPS LM. Vo výpovedi ďalej uviedol, že potok posunuli asi 0 50 m západne. Teraz netečie popod skládku, ale je v tunely. Za skládku odpovedala VPS LM, kde mali mať svoj stavebný dozor, stavbyvedúceho.

Vyšetrovateľ PZ ďalej vypočul Ing. Zoru Lazišťanovú, ktorá pracovala pre VPS LM, pričom uviedla, že bola na materskej dovolenke v období do roku 2012. Vo výpovedi uviedla, že predložila podklady na žiadosť polície, vyjadrila sa k poznatkom o skládke a jej uzatvorenia, problematike nájomných zmlúv, avšak ku kontrolným mechaninnom sa nevedela vyjadriť, konštatovala, že stavba bola skolaudovaná a taktiež, že nemá vedomosť by v dôsledku uzatvorenia skládky vznikla dáka ujma na životnom prostredí, teda, že niekto takýto stav konštatoval.

K veci sa ďalej vyjadril Ján Trnovský, ktorý pracoval pre VPS LM, z jeho výpovede, však vyplýva, že mnohé detaily si už nepamätá, avšak nemal vedomosť, že za jeho pôsobnosti došlo k zhoršeniu stavu životného prostredia v dôsledky uzatvárania skládky, alebo inou činnosťou. K problematike projektu sa nevedel vyjadriť, mal na starosti verejné obstárávanie s pani Lazišťanovou, pričom jeho prácou nebolo hodnotiť, len plnil príkazy, aký materiál

2/7

a v akom objeme freba obstarať. K problematike geokompozitu sa vyjadril, že spoločnosť Chémia - Servis s.r.o. , mal byť vtom čase jediný dodávateľ na Slovensku. Vo svojej výpovedi uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by Slovenská inšpekcia živomého prostredia, alebo niekto iný, konštatoval že došlo k porušeniu predpisov ohľadne ochrany životného prosůedia vo vzťahu k možnému vydaniu živomého prostredia do nebezpečenstva vmiku nejakej ujmy. Jedine v roku 2017, že zo skládky vytekalo zvýšené množstvo tekutiny, ale k príčinám sa nevedel jednomačne vyjadriť.

K veci sa vyjadril i Ing. Tomáš Benikovský, ktorý uviedol, že od I. 12.2008 pôsobí ako riaditeľ v LVS a.s., ktorá spolupracuje s VPS LM pri likvidácií priesakových vôd z telesa skládky, problematikou priesakových vôd riešili od roku 2000, vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že do vybudovania pred čistiarne, bola voda likvidovaná vozením do verejnej kanalizácie, v súvislosti s ohrozením živomého prosfredia uviedol, že o tom nemá vedomosť, vždy flexibilne reagovali na požiadavky VPS LM pri odčerpávaní vôd. Momentálne je v nádrži umiestený senzor, ktorý neustále zabezpečuje kontrolu hladinu v nádrži. K problematike skládky a jej uzatvoreniu sa nevedel vyjadriť.

Vyšetrovateľ PZ vypočul Mgr. Vincenta Kultána, ktorý je poslancom MZ Liptovský Mikuláš, problematiku skládky videl ako historický problém, tým, že vnikla ako divoká a v deväťdesiatych rokoch bola novu postavená na novej lokalite, pričom pôvodná skládka bola premiesmená na nové miesto, teda má za to, že mesto sa postavilo k problematike životného prostredia vždy zodpovedne. Ďalej uviedol, že poslanci boli pravidelne informovaný o procese uzatvárania skládky, taktiež samomé mesto si dlhšie vytváralo rezervy na tento proces. Dôvod znovu prekrytia skládky, podľa nemu dostupných informácií má byť zvýšený výtok vôd z telesa skládky, pričom poukázal na skutočnosť, že ani SIŽP nevie identifikovať príčinu tohto zvýšeného výtoku. Avšak situáciu považuje za stabilizovanú vzhľadom na aktívny monitoring množstva vôd a namontované čerpadlá a senzory. Ďalej uviedol, že nemá vedomosti, že o tom, že by bola zaevidované zhoršenie živomého prosfredia, teda ani zo strany občanov, rybárskeho zväzu, zo strany VPS LM. Na zistený stav o environmentálnej konfrole, konštatoval, že vie o tom, že malo byť použité menšie množstvo ílu, ale podľa jemu dostupných informácií sa jedná 0 4,5% z celkového objemu.

K veci sa vyjadril riaditeľ VPS LM Ing. Dušan Grešo, ktorý uviedol, že v súčinnosti s LVS a.s. likvidovali priesakové vody, pričom uviedol, že množstvo vody sa pravidelne zdvíha v období dažďov, po prvý krát v roku 2015, kedy nestíhala prečerpávacia stanica. Ku kritickej situácií došlo na jar 2017, kedy nestíhali ani vozidlá a došlo k úniku kvapalín do prosfredia. Po tejto situácií boli prijaté nové opatrenia, kvalimejšie čerpadlá a signál o výške hladiny vody bol signalizovaný vedúcemu odpadového hospodárstva na mobilný telefón. Uviedol, že nemá, žiadne vedomosti o ohrození životného prostredia.

K veci sa vyjadrila RNDr. Mária Lošonská, ktorá bola v období 2011 až 2015 vedúcou odpadového hospodárstva, ktorá uviedla, že obstarávania ani podpisov zrnlúv sa nezúčastnila. K problematiku ohrozenia životného prosfredia sa vyjadrila, že protokol a stanovisko zaujala SIZP, v čase zo strany SIŽP IŽP ZA už pre VPS LM nepracovala.

K veci bol vykonaný výsluch Ing. Evy Chytčákovej, ktorá pracuje ako Inšpektorka ŽP SIŽP, Inšpektorát ŽP Žilina, na odbore integrovaného povoľovania a kontroly. Mala na starosti skládky, okrem iného i uzavretie skládky TKO Veterná Poruba, kde ako špecializovaný stavebný úrad, vydávali kolaudačné rozhodnutie. Vo výpovedi uviedla, že stavebné povolenie zo dňa 10.08.2012 pod. č: 6579-21935/2012/CHY/770140103/Z7-SP3, bolo wdané stavebníkovi VPS LM. Termín ukončenia stavby mal byť december 2014. Stavebník VPS LM predložil dokumentáciu o zrealizovanom projekte uzavretie skládky TKO Veterná Poruba, podľa tejto dokumentácie mohli vydať kolaudačné rozhodnutie, ktoré vydali dňa 22.06.2015 pod

K problematike priesakov vody uviedla, že pri správnom realizovaní stavby uzatvorenia

3/7

skládky dochádza k výramému zníženiu priesakovej kvapaliny ihneď, avšak skládka ešte vysúša kvapalinu niekolko rokov. Prevádzkovateľ je povinný minimálne 30 rokov po uzatvorení skládky vykonávať údržbu a monitorovanie skládky. Samotný prevádzkovateľ upozomil SIŽP, že v TKO Veterná Poruba, nedošlo k zníženiu priesakovej kvapaliny a je jej ešte viac, následne požiadali o preverenie správnosti rekultivácie skládky kontrolnými sondami. Situáciu prikázali monitorovať a vykonala sa kontrola. Avšak nevedeli zadefinovať príčinu a zdroj priesaku, resp. či sa jedná o drenážne vody, alebo priesakové. Určiť ich vzájomný pomer, a toto SIŽP IŽP ZA nevie určiť doteraz. Na jar 2017 došlo k úniku zo zbernej šachty, vecou sa zaoberal Odbor Inšpekcie ochrany vôd, avšak k uhynú rýb alebo inému prejavu nečistenia životného prosfredia nedošlo, ale k úniku, teda k priesaku došlo. Za čo prevádzkovateľ VPS LM dostali sankciu 5000,-Eur. SIŽP IŽP ZA na základe vykonanej konfroly z roku 2016, uložil opatrenia na nápravu. V roku 2017 vykonali ďalšiu kontrolu, kde následne dali urobiť skúšky, či bola urobená drenáž a skúšky ílového tesnenia. Zistenia a kontroly preukázali, že tesniace vrstvy neboli urobené v požadovanej hrúbke, kde bol aj rozdiel v kvalite ílu. Na zakladene zistení SIŽP IŽP ZA udelila sankciu VPS LM, rozhodnutím zo dňa 29.09.2017 č. 4492400717/6685-28537/CHY vo výške 100 OOO,-Eur. Táto suma bola ulradená. Medzi opatreniami k vzniknutému stavu bolo, okrem iného vykonané zabudovanie signalizácie hladiny priesakovej kvapaliny z akumulačnej nádrže z automatickým spúšťaním prečerpávania do verejnej kanalizácie, po zabudovaní tohto systému, kde hlavne vjamom období dochádza k zdvihnutiu hladiny, ale nedochádza k únikom do vodného toku. Momentálne sa monitoruje bilancia vôd pomeru priesakovej a drenážnej vody k pomeru zrážkam. Zlým uzatvorením skládky ujmu na životnom prostredí Slovenskej republiky nezaznamenali, a pri momentálnych opatreniach, ani nepredpokladajú, že by vznikla. Nedošlo k zničeniu alebo ohrozeniu žiadneho biotopu, ani už spomínaný úhyn rýb nebol preukázaný.

K veci sa vyjadrila i odborný radca na OÚ Liptovský Mikuláš odbor starostlivosti o životné prostredie, Úsek štátnej správy odpadového hospodárstva a závažných priemyselných havárií Ing. Jana Matejková, ktorý uviedla, že problematikou skládky Veterná Poruba riešila od začiatku v rámci svojich kompetencií SIŽP, o veci vedela, len to, že nedošlo k predpokladanému zníženiu hladiny priesakových a drenážnych vôd následne došlo k monitorovaniu skládky. Odbor životného prostredia Liptovský Mikuláš nezaznamenal v súvislosti zo skládkou ujmu na životnom prostredí Slovenskej republiky.

Stavba "Ukončenie skládkovania odpadov na skládke Vetemá Poruba - Zakrytie a rekultivácia", ktorá bola skolaudovaná rozhodnutím zo dňa 22.06.2015 pod č.:107517984/2015/CHY,PAT/770140103/Z14-KR špecializovaným stavebným úradom Slovenskej Inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prosfredia Žilina, ktorá okrem iného vo veci vykonávala viacero environmentálnych kontrol, pri bežnej environmentálnej kontrole č.59/2014/Chy/Z, nebolo zistené, žiadne ohrozenie, skládka vytvárala primerané plyny, povrchové vody boli bez zmien, teda samomá skládka životné prostredie ovplyvňovala len minimálne.

Pri konfrole č.17/2016 číslo:4597-13771/2016/Chy/770140103 bolo konštatované, že pôvodný projekt z roku 1993 "Sanácia skládky TKO Veterná Poruba" nemá v projekte zakreslenú kanalizáciu, teda SIŽP nebola schopná pri kontrole, určiť či v zbernej šachte sa nachádza priesaková alebo drenážna voda.

Pri kontrole č.8/2017 číslo:3541-7979/2017Chy/770140103 bol zistený stav a nedostatky pri realizácii stavby Ukončenie skládkovania odpadov na skládke Veterná Poruba - Zakrytie a rekultivácia, teda, že stavba nebola realizovaná podľa projektovej dokumentácie, čím stavebník uviedol nepravdivé a zavadzajúce údaje.

Pri kon&ole č.56/2018 číslo:9543-45539/2018/Chy/770140103 bolo konštatované, že prevádzkovateľ realizuje výstavbu memých šácht, pričom dochádza k plneniu opatrení Bol nádrži, s automatickou na zodpovedných pracovníkov VPS LM, LVS LM a Mestskú políciu LM. Vo veci bol vypracovaný nový projekt na uzavretie skládky.

V správnom konaní č. 4492400717/6685-28537/Chy bola dňa 29.09.2017 Verejnoprospešným službám Liptovský Mikuláš udelená pokuta 100 000,-Eur, z vyššie uvedených dôvodov.

Tresmého činu ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa S 301 ods. 1 ods. 5 písm.

b) Trestného zákona sa dopustí ten

(1) Kto z nedbanlivosti vydá živomé prostredie do nebezpečenstva vmiku väčšej škody tým, že poruší všeobecne záväzné právne predpisy o ochrane živomého pros&edia alebo o ochrane prírodných zdrojov vrátane prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd a hospodárení s nimi, potrestá sa odňatím slobody až najeden rok.

(5) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku I alebo odseku 2

  • a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
  • a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

Skutková podstata uvedeného trestného činu má blanketový charakter, odkazuje na všeobecne závämý predpis o ochrane živomého prosfredia, v tomto prípade sa jedná o skutočnosť, že bez povolenia orgánu štátnej správy v zmysle ustanovenia S 21 ods. 1 písm. c) Zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, došlo k mimoriadnemu ohrozeniu kvality vôd podľa 41 ods. 1 Zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, za čo prevádzkovateľ dostal pokutu 5000,-Eur, taktiež vniklo podozrenie, že došlo k porušeniu ustanovenia S 19 ods. 1 písm. d) Zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch, kde povinnosťou prevádzkovateľa skládky je

(1) Prevádzkovateľ skládky odpadov je okrem povinností podľa S 14 a 17 povinný

d) skládku odpadov uzavrieť, rekultivovať, monitorovať a zabezpečiť starostlivosť o ňu po

jej uzavretí v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou.

Skládka TKO Veterná Poruba bola uzavretá, zrekultivovaná a neustále monitorovaná, i nad rámec plánovaného monitoringu, teda inštaláciou signalizačného zariadenia, problém nastal po skolaudovaní zistenou skutočnosťou, že predpokladaný prietok drenáhiej vody sa bude mižovať, avšak v období topenia snehov a dažďa sa zvyšoval.

Vykonané šetrenia na mieste skládky preukázali nedostatky, v rámci opatrení bol vypracovaný nový projekt uzatvorenia skládky, avšak konanie je prerušené z viacerých dôvodov jeden z dôvodov je skutočnosť, monitorovania priesakových a drenáhych vôd a ich vzájomný pomer. Teda, preukázateľne došlo k znene anedodržanú projektovej dokumentácie, ale doposiaľ sa nepodarilo ustáliť a zadefinovať, či av akom pomere majú znížené vrstvy uzavretia vplyv na prietok z telesa skládky, kde sa SIŽP, zaoberá faktami, či samomý základ skládky nemôže byť narušený, kde si freba uvedomiť, že po skládkou pôvodne pretekal potok, ktorý je vedený pofrubím, či nedošlo k narušeniu drenáhłeho a kanalizačného systému skládky. Teda nemôžu jednoznačne konštatovať, či navrhnutý projekt na novu uzatvorenie skládky by riešil vmiknutý problém. Nedodržanie projektu, bol Hešený správnym konaním.

Objektom predmetného skutku je záujem na ochrane životného prostredia, na zachovaní ekologickej rovnováhy, zhľadiska objektívnej stránky spravidla stačí samo ohrozenie chráneného záujmu. Subjekt v tomto prípade všeobecný. Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto čine nevyžaduje úmyselné zavinenie (S 15 Trestného zákona).

Dotknuté orgány ochrany prírody OÚ Liptovský Mikuláš odbor starostlivosti o živomé prostredie, Úsek štátnej správy odpadového hospodárstva a závažných priemyselných havárií, Slovenska inšpekcia Živomého prostredia IŽP Žilina v súvislosti so skládkou TKO Veterná

Poruba nevidovala ujmu na životnom prosfredí Slovenskej republiky. Kde je potrebné opätovne konštatovaný zistený stav a nedostatky pri realizácii stavby Ukončenie skládkovania odpadov na skládke Veterná Poruba - Zakrytie a rekultivácia. Pričom prevádzkovateľovi bola udelená pokuta a prijaté patrenia. Prevádzkovateľ so súhlasom SIŽP navozil na skládku novú kompostovú a vrstvu vytvorenú zo zeminy, kompostu bolo navozeného 554 880 ton, a zeminy 1002 ton. Jednou z úloh prijatých opafrení, bolo zabezpečiť novú projektovú dokumentáciu stavby.

Dôvodom uzatvorenia skládky bola končiaca nájomná zmluva medzi mestom Liptovský Mikuláš a Pozemkovým spoločenstvom Veterná Poruba ku dňu 31.10.2014.

SIŽP IŽP ZA, odbor integrovaného povoľovania a kontroly, ako príslušný orgán štátnej správy pod č. 6579-21935/2012/Chy/770140103/Z7-SP3 dňa 10.08.2008 vydala stavebné povolenie "Ukončenie skládkovania odpadov na skládke Veterná Poruba - Zakrytie a rekultivácia". Následne dňa 22.06.2015 Slžp lžp ZA pod č. 1075-17984/2015/Chy, Pat/70140103/Zl 4-KR vydala kolaudačné rozhodnutie.

Pri uzatvorení skládky, je predpoklad níženie drenážnych a priesakových vôd, teda v horizonte niekoľkých rokov, dochádza k postupnému vysušeniu skládky, avšak je potrebné i naďalej vykonávať údržbu a monitorovanie uzatvorenej skládky odpadov po dobu minimálne 30 rokov.

Pričom zo zabezpečených technických správ a skutočnosti, že v období dažďa, resp. topenia snehu dochádza k navýšeniu prietokových vôd, je zrejme, že stavba má svoje technické nedostatky, Pričom VPS LM sa snažia situáciu riešiť, odčerpávaním vôd do cistemových vozidiel a následnému tranzitu do čističky odpadových vôd.

Ku kritickej situácií došlo dňa 22.02.2017, kedy bolo zistené, že došlo k úniku priesakovej vôd do prostredia ado miestneho potoku Okoličianka, situácia bola riešená opätovne odčerpávaním vody, avšak ani použitá technika nezabránila k úniku.

Vizuálnou prehliadkou tokov Okoličianka a Váh, nebol zistený úhyn rýb. Prejavom bola zmena farby vody. Po odčerpaní vody bolo istené, že nádrž je poškodená a voda presakuje do okolia, predmetnou udalosťou sa zaoberala polícia, kde pod ČVS:ORP-261/OO-LM-2017, vec vyšetrovala ako podozrenia z prečinu porušovania ochrany vôd a ovzdušia podľa 304 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, ktoré bolo dňa 06.06.2017 unesením podľa 197 ods.l písm. a) Trestného zákona odovzdané ma prejedanie správneho deliktu. Vecou sa zaberala SIŽP IŽP ZA, odbor inšpekcie ochrany vôd, ktorý dňa 18.07.2017 vydal rozhodnutie, ktorým uložil VPS LM pokutu vo výške 5000,-Eur, nakoľko úniku a vypusteniu drenážnej a priesakovej vody do prostredia a následne do toku miestneho potoka zvaného Ok016ičianka, čím bez povolenia orgánu štátnej správy v zmysle ustanovenia S 21 ods. 1 písm. c) Zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, došlo k mimoriadnemu ohrozeniu kvality vôd podľa S 41 ods. 1 Zákona č. 364/2004 Z. z. 0 vodách.

Polícia SR sa v súvislosti s TKO Vetemá poruba zaoberala oznámeniarni ato pod ČVS:ORP-508/OO-LM-2016, podozrenia z prečinu ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa S 301 ods. 1 Trestného zákona, kde bola vec odmietnutá podľa S 197 ods. I písm. d) Trestného zákona uznesením zo dňa 04.10.2016.

Zo zabezpečeného spisového materiálu je zrejme, že uzatvorene skládky nebolo v súlade s projektovou dokumentáciou, pričom bolo zistené, že nebola vyhotovená minerálna tesniaca vrstva v požadovanej hrúbke 2x25 cm na celej ploche, taktiež rekultivačná vrstva, nie je v požadovanej hrúbke, pričom predmetný stav bol zistený pri kontrole 09.03.2017 (správa o konrole č.8/2017), ktorú vykonala SIŽP a taktiež tento stav bol potvrdený "Technickou správou", ktorá vypracoval pre zhotoviteľa RNDr. René Putiška, PhD., samotná SIŽP, konštatuje v správe, že o skutočnostiach zmeny realizácie stavby prevádzkovateľ VPS LM neinformoval. Následne boli prijaté opatrenia na riešenie vzniknutého nepriaznivého stavu, vybudovanie monitorovacieho zariadenia na signalizovanie výšky hladiny kvapaliny v zbemej

50




poukázať, že i v prípade nevniknutých problémov má prevádzkovateľ povinnosť najmenej 30 rokov skládku monitorovať po jej uzatvorení.

Z uvedeného vyplýva, že nedodržaním projektovej dokumentácie a doposiaľ nepreukázanej skutočnosti skutočného dopadu na skládku, nedošlo bezprosfrednému ohrozeniu životného prostredia, oslabeniu prirodzených funkcií ekosystému. Pričom v konaní nesprávneho uzatvorenia skládky suma 154 266,-€, predstavuje hodnotu, ktoré muselo mesto Liptovský Mikuláš vynaložiť v súvislosti so zabezpečením, monitorovaním vniknutej situácie.

Objektívnym vyhodnotením všetkých zadovážených dôkazov a to ako jednotlivo, tak i súhrnne je možné jednoznačne konštatovať, že skutok, ktorý bol predmetom vyšetrovania nenapĺňa znaky základnej skutkovej podstaty zločinu ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa 301 ods. 1, ods.5 písm. b) Trestného zákona z dôvodu, že nie je naplnená skutková podstata trestného činu, ale ani iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti trestného zákona, teda nejde vo veci o podozrenie z frestného činu a nie je na mieste vec vybaviť inak.

Podľa S 197 ods. I písm. d/ Trestného poriadku, ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania, policajt uznesením vec odmietne.

Na základe všetkých hore uvedených skutočností som zistil, že nie je preukázané, že nedodržanie projektovej dokumentácie stavby, by malo vplyv na životné prosa•edie, alebo by ho ohrozilo, prejav zvýšenej hladiny vody v obdoby dažďov, resp. topenia snehu je očakávaný jav, doposiaľ nie je preukázané, že menšia izolačná vrstva má za následok zvýšenie hladiny a prietoku kvapaliny, a ten prejav by mal vplyv na životné prostredie a teda, že by týmto konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa 301 ods. l, ods.5 písm. b) Trestného zákona a ani iného trestného činu, vo veci nie je dôvod na postup v zmysle podľa S 197 ods. 2 Trestného poriadku, rozhodol som tak, ako je uvedené vo výroku tohoto uznesenia a vec v zmysle 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku o d m i e t a m.

POUČENIE: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú je možné podať u vyšetrovateľa PZ do 3 pracovných dní od oznámenia znesenia, sťažnosť nemá odkladný účinok.

Vyšetrov teľ PZ mjr. MgF. Ľubomír Medveď

7/7








© 2021 Desarch ateliér,  Hlavné námestie 5, Bratislava, 811 01
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky